pondelok 27. júna 2011

Vzpomínky na neznáme letce - Jan Mahr

A JE TO TU!!!
Odborná verejnosť dlhé roky čakala na dokončenie a publikovanie celoživotného diela Jana Mahra, ktoré pojednáva o pôsobení Spojeneckých leteckých síl nad Moravou a Sliezskom.


Kniha Jana Mahra "Vzpomínky na neznáme letce" je jedinečnou výpoveďou o osudoch letcov USAAF, RAF a v mnohých prípadoch aj nemeckej Luftwaffe, ktorých životy sa počas druhej svetovej vojny stali súčasťou príbehu boja za slobodu na území Moravy a Sliezska, oblasti ktorá vzhľadom k svojej polohe bola v rokoch 1939-45 jednoznačne najhojnejším územím Českej republiky na letecké havárie.
Toto takmer 500 stranové dielo je jednoznačne tým najlepším, čo bolo doteraz v Českej republike na tému leteckej vojny 1939-1945 publikované. Autorova výpoveď je súhrnom mnohoročného bádania v archívoch, obecných kronikách a medzi pamätníkmi, kontaktov s bádateľmi a historikmi, a v neposlednej rade aj výsledkom neúnavného pátrania po účastníkoch leteckých bojov nad Moravou a Sliezskom, alebo ich rodinách v Spojených štátoch, Veľkej Británii a Nemecku, následnej korešpodencie a mnoho krát aj osobných stretnutí.
Ďalší zvláštny rozmer týmto príbehom dávajú výsledky aero-archeológie, keď sú historické informácie doplňované o výsledky terénnych výskumov a vyzdvihovania trosiek havarovaných strojov.

Faktograficky a detailne spracované, napriek tomu však veľmi čitateľné, príbehy sú doplnené viac ako tisíckou fotografií a historických dokumentov (mnoho z nich doposiaľ nezverejnených), farebnými rekonštrukciami strojov a prehľadnými tabuľkami.
Fascinujúci popis udalostí, rozložený do 17 kapitol, začína dňom 30.6.1944 a končí dňom 16.4.1945. Na stránkach knihy sa čitateľ stretáva s dramatickými príbehmi so šťastnými ale aj tragickými koncami.

Prínos knihy a to všetko nové čo prináša sa nedá popísať v takto krátkej upútavke. Preto na záver pár faktov:
Autor: Jan Mahr, Miroslav 2011
Vydavateľ: Muzeum letecké bitvy nad Krušnohořím 11.9.1944 v Kovářské
ISBN: 978-80-903030-6-5
Počet strán: 480 (z toho 32 farebných rekonštrukcií vzhľadu lietadiel USAAF, RAF a Luftwaffe)
Pevná väzba s farebnou obálkou, limitovaný náklad 1000 kusov.
Takmer 1000 fotografií, prevažná väčšina prvý krát publikovaná

Objednávky na adrese www.museum119.cz , alebo priamo na http://www.museum119.cz/janm/vnnl.html , kde nájdete aj ukážky a ďalšie doplňujúce informácie.

Cena na Slovensku: 22 EUR
 
Na Slovensku sú objednávky možné aj cez email finaldestinationslovakia@gmail.com
K cene knihy bude účtovaná štandardná cena dobierky, poštovné a balné podľa hmotnosti balenia. Možný osobný odber v Bratislave alebo Trnave po predošlej dohode.





Aktualizácia 27.6.2011:
Dve sestry: staršia menšia a mladšia väčšia :)





sobota 25. júna 2011

S/Sgt. George C. Zambo

ASN# 36814701



Narodil sa 5. októbra 1924 vo Wisconsine ako syn Antona. Mal štyroch súredencov - Antona Jr., Roberta, Jacka a Mathildu. Vyštudoval na Cudahy High school. Svoje "krídelká" získal v Laredo, TX. Do bojovej oblasti stredozemného mora bol odoslaný koncom mája 1944. Bol pričlenený k 459. bombardovacej skupine a jej 758. squadrone.

Dňa 26. júna 1944 bol členom posádky Lincolna Artzta na palube Liberatoru 41-28674, ktorý bol zostrelený nad južným Slovenskom. Na tento deň George po rokoch spomínal:
"Podľa mojich vedomostí, 26. jún 1944 nie je pamätným ani významným dňom, tak ako tomu je 7. december 1941 a útok Japonska na Pearl Harbour alebo 22. november 1963 a atentát na prezidenta J.F. Kennedyho. Avšak tento deň mal dopad na životy mnohých mladých ľudí. Títo ľudia, vrátane mňa, boli všetko členovia posádky ťažkého bombardéru 15. leteckej armády. Samotný deň začal rovnako ako ostatné dni. Zobudili nás o 0500 hod. a brífing bol o 0600 hod. Vzali sme si svoje letecké "náčinie" a presunuli sa do stravovacieho stanu, kde sme si dali typické raňajky - praženicu, slaninu a kávu. Po raňajkách sme sa hlásili v brífingovej miestnosti. Spravodajský dôstojník squadrony odhalil záclonu, prekrývajúcu tabulu s  mapou a indikátorom nášho cieľa. Bola to Viedeň v Rakúsku. Konkrétne letecká továreň Messerschmitt a železničná stanica a zoraďovacie nádražie pri továrni. Po krátkej chvíli pokračoval v brífingu monotónnym hlasom oznamujúc typ a tonáž bômb, cestu k a od cieľa, bod stretu s ostatnými skupinami, rádiové frekvencie, typ odporu, ktorý môžeme očakávať od Luftwaffe a protilietadlového delostrelectva a únikové trasy pre zostrelené posádky, ktoré sa vyhnú zajatiu.

Keď skončil, dôstojník squadrony pre počasie nám oznámil predpoveď počasia pre oblasť cieľu. Na tento deň bola predpoveď jasnej oblohy a neobmedzená viditeľnosť. Inými slovami perfektný deň na odhodenie bômb. Ale ja perfektný deň pre nepriateľa nám to prekaziť. Po dokončení tejto časti brífingu každá z posádok dostala pridelené lietadlo a pozíciu vo formácii.  Naša posádka dostala pridelený bombardér číslo 605, pravdepodobne najstaršie lietadlo squadrony. Už sme leteli na tomto stroji na Avignon vo Francúzsku deň predtým a boli sme donútený núdzovo pristáť na základni stíhačov RAF v dôsledku nedostatku paliva. Záložné nádrže mali dostatok paliva, avšak sme ho nevedeli prečerpať v dôsledku nefunkčnej pumpy. S týmto strojom sme dostali letieť pozíciu Tail End Charlie na chvoste formácie.

Po brífingu nastúpili posádky do nákladiakov a boli odvezené na stojanku k svojim bombardérom. Všetky už boli pripravené, naložené bombami a muníciou. Keď sme prišli pred náš 605 nemohli sme si nevšimnúť ako staro vyzeral.Trup a krídla mali mnoho záplat zakrývajúcich diery po projektiloch a šrapneloch Flaku. Umiestnili sme našu výstroj na palubu a  spravili obchádzku lietadla zvonka a hľadali únik hydraulickej kvapaliny alebo paliva.  Keďže sme žiadne nenašli, nastúpili sme na palubu a začali predletovú kontrolu elektrického a hydraulického systému. Skontrolovali sme aj rádio, strelecké veže, a všetky kontrolne prvky.  Všetko bolo OK vďaka pozemnému personálu, ktorý na stroji makal celú noc.


O 08:00 hod. sme dostali signál z riadiacej veže naštartovať motory. Všetky štyri naskočili bez problémov. Len č.3 pri štarte nevypustilo klasický belavý obláčik dymu, ale veľký "puf" čierneho dymu. Ukazovatele však po niekoľkých minútach chodu motoru neukázali žiadne nenormálne hodnoty. Vyrolovali sme na pojazdovú dráhu a zaradili sa na svoju pozíciu k vzletu. O 08:15 hod. prišiel signál k štartu. Intervaly vzletov boli 30 sekúnd.  O osem minút náš starý 605 vzlietol ako posledný zo 16 strojov squadrony. Asi po dvadsiatich minútach sme sa stretli s ostatnými skupinami 15. leteckej armády a sformovali formácie. Boli sme posledný bombardér celej dlhej formácie.






Leteli sme na severovýchod cez Jadranské more a Juhosláviu k jazeru Balaton v Maďarsku. Tam sme sa stočili na sever až severozápad a smerovali k Viedni.  Krátko po prelete jazera Balaton a asi 100 míľ južne od Viedne, motor č.3 začal vypúšťať hustý čierny dym. Musel byť vypnutý. To znamenalo stratu 25% výkonu a bombardér začal zaostávať za formáciou. So zámerom udržať sa čo najbližšie ostatným, odhodili sme bomby aby sme sa odľahčili. Pomohlo to na chvíľu, ale potom motor č.2 začal mať problémy kvôli zvýšenému výkonu. Opäť sme začali zaostávať. Po niekoľkých minútach zadný strelec ohlásil prítomnosť 4 nemeckých stíhačiek na pozícii 6 hodín. Keď sa priblížili na dostrel, spustili paľbu z 20 mm guľometov. Počuli sme jasne ako strely zasiahli trup bombardéru. Jedna strela spôsobila prasknutie krídelnej palivovej nádrže. Palivo začalo unikať a krídlo bolo odrazu v plameňoch. Pilot pustil alarm znamenajúci príkaz na opustenie paluby na padákoch. V priebehu jednej minúty 10 mužov vyskočilo z poškodeného bombardéru.


Ako som sa vznášal dolu nad mierumilovne vyzerajúcim Maďarskom, vojna vyzerala byť vzdialená. Na míle ďaleko nebolo vidieť nič, len mierumilovné osady, farmy, lesy na zemi. Videl som aj niečo ako vojenský tábor, a pristál soma si míľu od neho. Ako som sa vyzliekal z popruhov padáku, prišli dvaja nemeckí vojaci so zbraňami. Jeden mi povedal lámanou angličtinou "For you der war is over".  V tom momente som sa stal zajatcom. Bol 26. jún 1944, deň ktorý si navždy pamätám."

George bol odvezený do tábora Stalag Luft 4 pri meste Gross-Tychow. Do USA sa späť dostal až 17.7.1945.

Zomrel 19. augusta 1976

streda 15. júna 2011

Apollo, Bratislava

Koordináty: 48° 08' N, 17° 08' E

Pôdorysný náčrt rafinérie vyhotovený Americkou rozviedkou
V roku 1895 udelila mestská rada Bratislavy súhlas na výstavbu rafinérie minerálnych olejov.
Nová rafinéria v Mlynskej záhrade pri Dunaji zaberala plochu v tvare päťhranu s rozlohou 7,5 hektára. Najskôr spracúvala ropu ruskú z Kaukazu a haličskú z Poľska, neskôr ropu rumunskú, gbelskú, texaskú a z rozličných nálezísk v bývalom ZSSR.
Tesne pred vypuknutím 2. svetovej vojny, nový management rafinérie I.G. Farbeindustrie A.G. rokoval o možnosti spracúvať okrem ropy privezenej z Rumunska a Hodonína, aj ropu z oblasti Zistersdorfu v Rakúsku. V roku 1939 mala priestory na skladovanie 40 000 ton produktov, pričom nádrže s kapacitou 10 000 ton situované 1,5 km v smere toku Dunaja boli výhradne na skladovanie paliva.
 

Prehľad nárastu spracovania ropy a polotovarov:
1897: 23 560 ton
1911: 30 000 ton
1921: 9 000 ton. 
1924: 6 000 ton (povojnová hospodárska kríza)

1927: 35 000 ton 
1929: 43 000 ton
1930: 51 700 ton
1933: 38 760 ton (celosvetová hospodárska kríza)
1936: 61 060 ton
1939: 66 660 ton
1942: 117 000 ton 
1943: 160 445 ton 
trend začiatku roka 1944: 190 000 ton



Spojenci uskutočnili na rafinériu štyri nálety (16.6.1944, 20.9.1944, 14.10.1944 a 7.2.1945). Spolu na objekty rafinérie zhodili 595,5 ton bômb. Produkcia po prvom nálete sa podarila obnoviť asi na štvrtinu, avšak druhý nálet znamenal koniec. V prípade ďalších dvoch už bola rafinéria vedená len ako príležitostný cieľ. Produkciu sa už nepodarilo obnoviť.


Pre tých, ktorí sa o bombardovanie "Apolky" a Bratislavy zaujímajú viacej máme informáciu, že s vysokou pravdepodobnosťou začiatkom  roka 2012 vyjde fotodokumentačná kniha na túto tému.
A na záver niekoľko fotiek, ktoré sa pre svoj atypický tvar neumiestnia v knihe.


Výstavba nádrží





pondelok 6. júna 2011

Ďakovné dekréty prezidenta USA

Za pomoc U.S. letcom, zostreleným nad územím Slovenska, boli po vojne zasielané občanom, ktorí im pomáhali v ukrývaní alebo v úteku pred zajatím ďakovné dekréty podpísané prezidentom USA. Doteraz sme ich akosi obchádzali, avšak možno s komunitou a modernými komunikačnými nástrojmi akými je aj internet sa nám podarí urobiť čo najväčšiu kolekciu týchto dekrétov. Prikladám štyri, ktorých kópie mám doma. Ak má niekto ďalšie, rád ich sem zverejním samozrejme s uvedením zdroja.





Ondrej Janšto poskytol nový dekrét, za čo mu patrí vďaka.

nedeľa 5. júna 2011

Liberator "The Green Hornet"

Bombardér Consolidated B-24H-15-FO 42-52504 bol vyrobený v závode Ford v rámci série strojov so serialmi 42-52303 až 42-52776.
Po zalietaní bol pridelený k 464. bombardovacej skupine a jej 779. squadrone. Tam dostal taktické označenie "biele Z" a pomenovanie "The Green Hornet". 
Z operačnej histórie vieme málo. Podarilo sa zistiť, že dňa 4.10.1944 bol vyčlenený ako záložný bombardér, avšak nepodarilo sa mu vzlietnuť, nakoľko motor č.3 nemal dostatočný výkon. Ani motor č.2 nepracoval optimálne. Ďalšia zmienka je z 13.10.1944, kedy boli opäť problémy pri vzlete. Nepracoval generátor č.1 a záložná energetická jednotka.



Svoju púť tento bombardér ukončil dňa 6. decembra 1944, kedy bol zostrelený nemeckými stíhačmi a dopadol neďaleko obce Bučany na Slovensku.



Poznámky k markingu:
- Taktické označenie bielym písmenom Z [FOTO 5, 8]
- Vrchné plochy a doky trupu boli v olivovej farbe (Olive Drab). Spodné plochy boli vo farbe Neutral Grey. Rozhranie oboch farieb bolo oddelené vlnami. [FOTO 1, 2]
- Chvostová časť s typickým označením 464.BG. Horná polovica smerovky žltá, rovnako ako aj zvislý pás na spodnej polovici smerovky. Štvorec v hornej polovici rovnako ako aj spodná polovica smerovky boli ponechané v olivovej farbe. [FOTO 5, 7, 8]
- Číslo (serial) bolo v žltej farbe. [FOTO 5, 6, 7]
- Na oboch stranách prednej časti bombardéru bola štylizovaná kresba sršňa letiaceho s bombou v nohách a s hlavňou zbrane namiesto sosáka. Sršeň bol v zelenej farbe, bomba, ktorú niesol bola pravdepodobne šedá. [FOTO 1-4] 
- Konce vrtuľových listov boli žlté. [FOTO 1, 4]
- Na ľavej strane bolo minimálne 12 znakov bômb, znázorňujúce počet odlietaných misií. Boli pravdepodobne v zelenej farbe. [FOTO 4]
-Časť fotografií znázorňuje na ľavej strane prednej časti aj prezývky členov vtedajšej posádky. Možno rozoznať nápis "BUD" pod kokpitom, "CHAPLAIN" pri okne navigátora a "BOB" pravdepodobne bol bombometčík. Za kokpitom bol pod malým oknom nápis "ONE TIME". [FOTO 1]
- Mechanikom stroja bol Norbert Holbert, ktorý po jednej z misií v lete 1944 na stroji zaplátal 500 dier od šrapnelov. [FOTO 1]