Príbeh Freda Crawforda

Dňa 16.6.1944 dostala 52.FG za úlohu chrániť bombardéry 15.USAAF smerujúce na rafinériu Apollo v Bratislave. Jedným z letcov 4. Fighter Squadron bol aj 2nd Lt. Fred R. Crawford (O-754075) z o San Antonia v Texase. Letel na stroji North American P-51B-15-NA sériového čísla 43-24871 s označením WD-C. "C" ako Crawford.

"Dňa 16.6.1944 ráno o 0430 hod. bol budíček. Čakala nás dlhá misia doprevádzať bombardéry nad Bratislavu v Československu. Letel som ako wingman 2nd Lt. R.W. Petersonovi. Počas letu k cielu sme leteli ochranu Georgeovej skupine (brat George Crawford letel ako člen posádky B-24 u 376.BG).

Po prílete do cieľovej oblasti sa rádiový éter zaplnil ruchom z boja. Ozval sa Flak. Nad jazerom Balaton sme odhodili prídavné nádrže a pripravili sa na odpor.Naša squadrona sa rozptýlila a klesala dolu k skupine asi 12 Bf 109 pripravujúcich sa k útoku na skupinu bombardérov. Avšak akonáhle nás piloti Bf 109 spozorovali, prerušili útok a zamierili k zemi. Pustili sme sa za dvojicou nepriateľov. Krátky pohľad na budíky mi prezradil našu rýchlosť - až 550 míľ za hodinu.

Nepriateľské messerschmitty rástli v zameriavači čím sme boli bližšie k zemi. Zrazu som však vľavo od nás zazrel skupin P-38 útočiacu na nejaký cieľ na zemi. Mali čierne pásy, takže patrili k 1.FG. Prenasledujúc dvojicu Bf 109 sme preleteli napravo od nich.

Odrazu prerušili piloti Lightningov svoj útok a pustili sa za nami. "Toto môže byť nebezpečné", pomyslel som si. Zavolal som na vedúceho aby sme zatočili doľava. Peterson však z neznámych príčin zatočil prudko doprava. Aby som sa vyhol zrážke, urobil som niekoľko nezvyklých manévrov. Po vyrovnaní letu som ho však nikde nevidel. Obzeral som sa všade vôkol, keď som kútikom oka zazrel vzadu za mnou P-38 približujúc sa z prava.

Zrazu veľká rana, moje lietadlo sa zatriaslo a veľká diera sa objavila v mojom pravom krídle. Bol som v šoku, avšak zmohol som sa na zapnutie prečerpávania paliva z nádrže v pravom krídle do ľavého. Potom som sa snažil rádiom kontaktovať môjho leadera a oznámiť mu moju neutešenú situáciu. Dym sa tlačil do mojej kabíny, sťažka som videl na prístroje. Musel som opustiť lietadlo. Uvoľnil som pravou rukou poistku kokpitu, odopol popruhy, postavil sa a vykopol knipel. Pri výskoku som si narazil pravým členkom o smerovku. Sledoval som moje "C" ako padá s chvostom čierneho dymu nadol. S otvorením padáku som chcel počkať nejaký čas, nakoľko som sa nechcel stať terčom "šialeného" pilota Lightningu. Keď som rozoznal detaily zeme, potiahol som za otváranie padáku. Avšak tiahlo mi ostalo v ruke. Pomyslel som si že je koniec, keď vtedy zrazu sa s hukotom otvoril padák. "

Pilot 2nd Lt. Fred Robert Crawford sa po dopade na zem stal zajatcom Maďarska. Dostal sa do Budapeštianskej väznice, neskôr do tábora Stalag Luft III.

Prví Američania

V piatok 16. júna 1944 vyslala 15. letecká armáda Spojených štátov Amerických (15. USAAF) do vzduchu 169 bombardérov Boeing B-17 Flying Fortress a 489 bombardérov Consolidated B-24 Liberator. Ich doprovod zabezpečovalo 290 stíhacích strojov - 112 dvojmotorových P-38 Lightning, 136 P-51 Mustang a 42 P-47 Thunderbolt. Cieľmi boli rafinérie v oblasti Viedne. Avšak nie len tam. 49. bombardovací wing tvorený štyrmi skupinami bombardérov B-24 bombardoval bratislavskú rafinériu Apollo, zimný prístav a prístavný most v Bratislave.

Nemecká obrana zmobilizovala jednotky 8. Jagddivision a vyslala proti prilietavajúcim Američanom 68 lietadiel. Na pomoc prileteli aj jednotky podriadené 7. Jagddivision. Koordinovaný útok spôsobil, že z bombardérov 15. USAAF sa na základne v Taliansku nevrátili dve B-17, 12 B-24, 7 P-38 a 1 P-51. Stíhači Luftwaffe nárokovali 26 amerických strojov zničených vo vzdušnom boji. Ďalšie nároky vzniesli maďarskí stíhači a obsluhy protilietadlových batérií – povestného flaku. Palubní strelci bombardérov a doprovodní stíhači nárokovali 70 zničených lietadiel nepriateľa. Luftwaffe stratila 5 Me 410, jeden Bf 110 a štyri Bf 109. Maďarské kráľovské letectvo zaznamenalo stratu 10 Me 109 a tri ďalšie boli poškodené. Prvý sústredený útok na americké bombardéry sa uskutočnil nad Južným Slovenskom v oblasti medzi Štúrovom a Galantou. Dvojmotorové Me 410 sa snažili raketovým útokom rozbiť tesné formácie bombardérov a uľahčiť tak prácu pre jednomotorové stíhačky.

Liberator B-24H-15-FO 42-52309 s posádkou 2nd Lt. Paul E. Millera patriaci k 456. bombardovacej skupine mal počas príletu k cieľu, ktorým boli sklady pohonných hmôt vo Winterhafene, problémy s motormi a preto zaostal za formáciou. Osamotený sa stal ľahkým terčom nepriateľských stíhačov. Dva messerschmitty 109 od prvej skupiny stíhacej eskadry 302 (I./ JG 302) zaútočili zo zadnej polosféry. Po útoku bola ľavá polovica krídla a trup bombardéru v plameňoch. Boli spozorované tri padáky. Hneď na to stroj prešiel do vývrtky a v 10.40 hod. dopadol 2 km na severozápad od obce Felsöszeli (Horné Saliby) pri rieke Dudváh do kukurice. Z troch osôb, ktoré vyskočili dve boli zranené a prevezené do nemocnice v Nových Zámkoch. James Hill bol zranený na oboch nohách. Z miesta dopadu ho odniesli na nosidlách a po nutnom ošetrení bol neskôr internovaný v tábore StalagLuft 3. Donald Ogden bol uväznený v StalagLuft 4.

Posádka bombardéru B-24, ktorý sa zrútil po útoku nemeckej stíhačky messerschmitt 109 pri obci Horné Saliby. V zadnom rade (zľava) stoja druhý pilot 2nd Lt Robert M. Highshoe, pilot 2nd Lt Paul E. Miller, navigátor 2nd Lt George W. Kaspar a bombometčík 2nd Lt Francis J. Nish; V prednom rade kľačia v presne neidentifikovanom poradí predný strelec S/Sgt Donald A. Ogden, pravý bočný strelec T/Sgt James P. Hill, rádio operátor S/Sgt Ray W. Bowden, horný strelec S/Sgt Howard G. Kiefer, spodný strelec S/Sgt Marshall O. Hamner a zadný strelec S/Sgt Ervin O. Whitlock.

Tretím zachráneným členom posádky bol bombometčík 2nd Lt. Francis J. Nish, ktorý na svoj prvý a zároveň posledný zoskok na padáku spomína takto:

„Dňa 16. júna 1944 sme krátko pred cieľom stratili jeden z motorov a s troma sme sa neboli schopní udržať v lete vo formácii. Napadli nás dva Me 109 a muži z posádky boli zranení 20 mm projektilmi. Bombardér už horel keď sme spolu s predným strelcom Ogdenom opustili stroj na padákoch. Po dopade ma vzali miestni obyvatelia do blízkeho mestečka a umiestnili ma do provizórnej väznice. Nasledujúci deň ma vzali na miesto havárie nášho stroja. Lietadlo bolo takmer úplne zhorené. V troskách bolo možno vidieť jedno alebo dve obhorené telá. Potom ma previezli do civilnej väznice v Budapešti a po dvoch týždňoch strávených na samotke ma nemecké stráže eskortovali do zajateckého tábora Stalag Luft 3.“

Po vojne bola dňa 9. októbra 1946 prevedená exhumácia tiel amerických letcov (viď foto dolu) pochovaných v obci Horné Saliby. Záznamy hovoria o siedmych nájdených telách. Presne boli identifikovaní Erwin G. Whitlock, Ray V. Bowden, Robert M. Highshoe, Marshal C. Hammer a Paul E. Miller. Pod číslami X-7978 a X-7979 sa skrývajú exhumácie neznámych ostatkov. Ostatky Millera, Kiefera, Whitlocka a Bowdena boli prevezené na Americký vojenský cintorín v meste St. Avold vo Francúzsku. Miesto posledného odpočinku ostatných letcov je zatiaľ neznáme.

Dopad bombardéru pri Horných Salibách bol prvým, avšak zďaleka nie posledným zaznamenaným dopadom amerického lietadla na území (geograficky dnešného) Slovenska. Osudy mnohých letcov sa nezmazateľne zapísali do podvedomia obyvateľstva. V šesťdesiatich strojoch 15. USAAF zahynulo 95 letcov z celkového počtu asi 540, pre ktorých sa vojna skončila na Slovensku.

Trosky bombardéru na poli pri Horných Salibách. Jemné duralové plechy Liberatoru sa po dopade roztrieštili a zasypali pole v okruhu niekoľkých metrov. Iba pevné oceľové časti konštrukcie trupu a motorové lože pripomínali niekdajší tvar štvormotorového bombardéru.

Publikované 13. 05. 2007v internetovom časopise Druhá Svetová
Všeobecné informácie o páde lietadla a posádke

Hot Pants

V dodatkoch z roku 2008 sme uviedli nové informácie o posádke 2/Lt. Warnera a jeho stroji B-24J-15-FO 42-51872 „Hot Pants“, patriacemu 485.BG /831.BS. Dnes pre úplnosť uvádzame aj zvyšné fotografie, ktoré medzi časom presiakli na svetlo sveta.

Dve pôvodné snímky, ktoré sa objavili už v knihe. Nie veľmi dobrá kvalita, ale aspoň sa tušilo niečo o vzhľade nose artu.

Tri nové fotografie, posledná z nich bola v spomínaných dodatkoch, kde už je pekne vidno kresbu na pravej strane nosa bombardéru. Všimnite si, že bombardéru chýba pitotka na nose. Taktiež otázka je farba prstencov prednej časti motorového krytu. Zvykla byt vo farbe squadrony, v tomto prípade modrá. Avšak je alebo vo farbe kovu, alebo žltá? (Časť fotografií je aj na B-24 Best Web)

A najzaujímavejšou je fotografia zobrazujúca ľavú stranu prednej časti bombardéru, kde je vidno, že stroj mal kresbu aj na druhej strane trupu. Všimnite si pod kabínou tmavší štvorec a v ňom označenie štyroch odlietaných misií v tvare malej bomby.